Najrenomovanejšie architektonické ocenenie –Pritzkerova cena za architektúru 2023 – pozná svojho 52. laureáta. Stal sa ním britský architekt, urbanista a aktivista sir David Alan Chipperfield, pre ktorého je príznačné pochopenie miesta, do ktorého vstupuje svojou tvorbou. Porota ocenila jeho nadčasový prístup k architektúre, ktorým čelí klimatickej kríze, a vnímanie kultúrnych a sociálnych otázok.
TEXT: THE PRITZKER ARCHITECTURE PRIZE
Pritzkerovu cenu za architektúru každoročne udeľuje Hyattova nadácia ako medzinárodne najvyššiu poctu žijúcemu architektovi. Už niekoľko rokov sa očakávalo, že tento subtílny, elegantný, plodný a radikálne zdržanlivý architekt získa ocenenie za svoj mimoriadny celoživotný prínos k architektúre. Chipperfield vo svojej tvorbe prejavuje úctu k histórii a ku kultúre a zároveň si ctí už vybudované a prírodné prostredie. Pretvára funkčnosť a dostupnosť nových budov, renovuje, nadčasovo navrhuje a obnovuje, čelí klimatickej kríze, transformuje sociálne vzťahy a oživuje mestá. „S istotou a bez arogancie sa dôsledne vyhýba trendom, aby konfrontoval a udržiaval spojenie medzi tradíciou a inováciou. Slúži histórii a ľudskosti. Hoci sú jeho diela elegantne majstrovské, svoje návrhy meria sociálnym a environmentálnym blahobytom, aby zvýšil kvalitu života celej civilizácie,“ povedal o architektovi Tom Pritzker, predseda Hyattovej nadácie.
Obdivuhodný cit k historickým pamiatkam
David Chipperfield sa narodil v roku 1953 v Londýne, vyštudoval Kingston School of Art a Architectural Association School of Architecture v Londýne. Architektonickú kanceláriu David Chipperfield Architects založil päť rokov po ukončení štúdia v roku 1985. Okrem Londýna má dnes kancelária pobočky aj v Berlíne, Šanghaji, Miláne a Santiagu de Compostela. Architektove stavebné diela za viac ako štyri desaťročia predstavujú rozsiahly typologický a geografický záber. Ide o viac ako sto diel od občianskych, kultúrnych a akademických budov až po rezidencie a urbanistické plány v celej Ázii, Európe a Severnej Amerike. David Chipperfield získal viacero prestížnych ocenení, v roku 2011 Kráľovskú zlatú medailu udeľovanú Kráľovským inštitútom britských architektov a Cenu Európskej únie Mies van der Rohe Award.
Architektovu snahu vytvárať kvalitné verejné budovy a verejné priestory si cení aj porota Pritzkerovej ceny, ktorá vo svojom hodnotení vyzdvihla predovšetkým tie realizácie, ktoré sú bežne prístupné pre ľudí. Patrí medzi ne napríklad budova James-Simon-Galerie na Múzejnom ostrove v Berlíne, rekonštrukcia Neues Museum takisto v Berlíne alebo rekonštrukcia Procuratie Vecchie na Námestí svätého Marka v Benátkach.
Predseda poroty a laureát Pritzkerovej ceny za rok 2016 Alejandro Aravena osvetľuje: „Vo svete, kde mnohí architekti vnímajú zákazku len ako príležitosť na rozšírenie svojho vlastného portfólia, reaguje Chipperfield na každý projekt špecifickými nástrojmi, ktoré si vyberá precízne a veľmi starostlivo. Niekedy si zadanie vyžaduje silné a monumentálne gesto, inokedy to, aby architektov vklad takmer zmizol. Jeho budovy však vždy obstoja v skúške časom, pretože konečným cieľom riešenia je slúžiť väčšiemu dobru.“
Pri budovách rekonštruovaných Davidom Chipperfieldom sa často ani nedá rozpoznať, že vôbec ide o rekonštrukciu. Jeho prístup k historickým pamiatkam je totiž prísne citlivý. Príkladom môže byť Neue Nationalgalerie v Berlíne od Miesa van der Rohe, ktorú v lete 2022 po šiestich rokoch znovu otvorili. Na začiatku tohto roka kancelária David Chipperfield Architects zvíťazila v súťaži na rozšírenie Národného archeologického múzea v Aténach, a tak sa môžeme tešiť na jeho nový invenčný vklad do ďalšej múzejnej budovy.
Architektúrou čelí existenčným výzvam
„Považujem toto ocenenie za povzbudenie, aby som sa naďalej zameriaval nielen na podstatu architektúry a jej význam, ale aj na architektúru ako prostriedok, ktorým môžeme my architekti riešiť existenčné výzvy vyplývajúce z klimatických zmien a spoločenskej nerovnosti,“ povedal sir Chipperfield. „Vieme, že ako architekti môžeme zohrávať významnejšiu a angažovanejšiu rolu pri vytváraní nielen krajšieho, ale aj spravodlivejšieho a udržateľnejšieho sveta. Musíme sa postaviť tejto výzve a pomôcť inšpirovať nasledujúcu generáciu, aby prijala svoju zodpovednosť s víziou a odvahou.“
Kariéra Davida Chipperfielda sa vyznačuje dlhodobým, dôsledným a konzistentným súborom prác, ktoré zahŕňajú navrhovanie a zasahovanie do dialógu s časom a miestom. Prijíma a obnovuje architektonický jazyk každého miesta. „V rôznych mestách okamžite nerozpoznáme budovu Davida Chipperfielda, ale rôzne budovy Davida Chipperfielda navrhnuté špeciálne pre každú situáciu. Jeho architektonický jazyk vyvažuje konzistenciu a základné princípy navrhovania, flexibilitu voči miestnym kultúram. Dielo Davida Chipperfielda zjednocuje európsky klasicizmus, komplexnú povahu Británie a dokonca aj jemnosť Japonska. Je výsledkom kultúrnej rozmanitosti,“ znejú reakcie poroty.
Pracoval na významných dielach
James-Simon-Galerie (Berlín, Nemecko, 2018) sa nachádza na úzkom ostrove pozdĺž kanála Kupfergraben, je prístupná cez most Schloßbrücke a slúži ako vstupná brána na Múzejný ostrov. Diskrétne a veľkolepé kolonády ohraničujú terasu a široké rozľahlé schodisko a množstvo otvorených priestorov poskytuje dostatok svetla veľkému foyeru budovy. Návrh umožňuje veľkorysé výhľady zvnútra aj zvonka na priľahlé budovy a okolitú mestskú krajinu.
Pri obnove a znovuobjavení Procuratie Vecchie (Benátky, Taliansko, 2022), postavenej v 16. storočí, nanovo definoval občiansku funkciu budovy v centre mesta, aby prvýkrát umožnila prístup všetkým. V rámci procesov vo svojej tvorbe pozdvihuje partnerstvo a podporuje presvedčenie, že architektúra a remeslo sú prepojené. Tu vyzval tradičných remeselníkov, aby oživili pôvodné fresky, terazzové podlahy a pastelové omietky, odkryli vrstvy histórie a zároveň začlenili miestne remeselné a stavebné techniky do moderných korelačných zásahov, ako je vertikálna cirkulácia. Obnovená budova teraz umožňuje výhľad zhora aj zvnútra, odhaľuje strešné terasy, výstavné a eventové priestory, hľadisko a enfiládu oblúkov, ktoré sa rozchádzajú do galérií.
Každé jeho dielo sa stáva občianskym podnikom pre spoločnosť. Ako napríklad budova Pohára Ameriky Veles e Vents (Valencia, Španielsko, 2006), zamýšľaná predovšetkým ako dočasné miesto na pohostenie pre offshorové tímy a sponzorov. Posunuté konzolové plošiny ako veľkorysé rozhľadne, niektoré so šírkou až pätnásť metrov, po obvode každého podlažia vytvárajú dynamickú štruktúru. Chipperfield ponúka verejnosti maloobchodné priestory na prvom poschodí a prístupnú palubu s neobmedzeným výhľadom na kanál a mesto. Rampa z tejto úrovne priamo nadväzuje na park severne od budovy.
Jeho obnova a dostavba Morland Mixité Capitale (Paríž, Francúzsko, 2022) oživuje štvrť s cenovo dostupným a luxusným bývaním, maloobchodnými a reštauračnými priestormi, hotelom, mládežníckou ubytovňou a mestskou strešnou záhradou. Zodvihol nové objemy na klenutých nosných arkádach, ktoré pokračujú pozdĺž parteru pôvodnej časti budovy. Architekt vytvára priestor na zhromažďovanie a pozýva všetkých, aby prešli okolo alebo cez nový priechod k Seine či na Boulevard Morland.
V kaplnke a cintoríne v Inagawe (Hjógo, Japonsko, 2017), ktoré sa nachádzajú v horách Hokusecu, koexistujú miesta na fyzické a duchovné spolunažívanie s miestami samoty a zhromažďovania, čo sa odzrkadľuje v zemitých monolitických budovách, schodiskách a chodníkoch uprostred svahovitého terénu a v odľahlej kaplnke a návštevníckom centre, umiestnených diagonálne vedľa seba.
Medzi architektove významné diela patrí aj Riečne a veslárske múzeum – River and Rowing Museum (Henley-on-Thames, Veľká Británia, 1997), centrála BBC Scotland (Glasgow, Spojené kráľovstvo, 2007), Turner Contemporary (Margate, Spojené kráľovstvo, 2011), Múzeum umení – Saint Louis Art Museum (Missouri, Spojené štáty americké, 2013), Kampus Joachimstraße (Berlín, Nemecko, 2013), Múzeum Jumex (Mexiko, štát Mexiko, 2013), One Pancras Square (Londýn, Spojené kráľovstvo, 2013), Masterplan Royal Academy of Arts (Londýn, Spojené kráľovstvo, 2018), Hoxton Press (Londýn, Spojené kráľovstvo, 2018) a Kunsthaus Zürich (Zürich, Švajčiarsko, 2020).
Disciplína, jasná kompozícia a rafinované detaily
Dielo Davida Chipperfielda sa vyznačuje dlhodobým, dôsledným a konzistentným súborom prác. Starostlivé, dobre vypracované, presné a pokojné reakcie, o ktoré sa usiluje vo svojich budovách, pramenia len z hlbokej a trvalej znalosti disciplíny. Jeho budovy sa vždy vyznačujú zdržanlivosťou, zmyslom pre stálosť, ale aj jasnou kompozíciou, rafinovanými detailmi, ktoré vždy chystajú prekvapenie, sofistikovaný kontext a sebavedomú prítomnosť. V ére nadmernej komercializácie, prehnaného dizajnu a zveličovania Chipperfield vždy dokáže dosiahnuť rovnováhu: medzi moderným minimalistickým architektonickým jazykom a slobodou prejavu, medzi abstraktnosťou a dôslednou eleganciou. Jeho architektúra nikdy nie je zameraná na seba a v žiadnom prípade neslúži ako umenie pre umenie: skôr sa vždy sústreďuje na vyšší účel, na občianske a verejné dobro.
O Pritzkerovej cene
Pritzkerovu cenu za architektúru založili Jay a Cindy Pritzkerovci, ktorí verili, že významné ocenenie by mohlo povzbudiť a podnietiť povedomie verejnosti o budovách, ale aj inšpirovať väčšiu tvorivosť v rámci architektonickej profesie. Cena je pomenovaná po rodine Pritzkerovcov, ktorej medzinárodné obchodné záujmy sídlia v Chicagu – meste mrakodrapov, ktorého architektúru preslávili architekti Louis Sullivan, Frank Lloyd Wright, Mies van der Rohe a ďalší. Prvým laureátom Pritzkerovej ceny sa stal v roku 1979 Philip Johnson a po ňom nasledovali ďalší významní architekti ako napríklad Richard Meier, Hans Hollein, Richard Rogers, Renzo Piano, Jean Nouvell, Peter Zumthor, Álvaro Siza Vereira, Fernando Mendez da Rocha, Alejandro Aravena, Toyo Ito, Shigeru Ban, dvojica Herzog a de Meuron a ďalší. Pritzkerova cena sa udeľuje ako uznanie kvality talentu, vízie a odhodlania, ktorými architekti vytrvalo prispievajú k ľudskosti a vybudovanému prostrediu prostredníctvom umenia architektúry. V minulom roku sa laureátom Pritzkerovej ceny stal ako prvý architekt z afrického kontinentu Diébédo Francis Kéré, rodák z Burkiny Faso, za svoj sociálny a environmentálne zodpovedný prístup k architektúre. Budovy z lokálnych materiálov vystavané pomocou miestnej pracovnej sily realizuje predovšetkým v afrických štátoch, ktoré sa boria s problémami v oblasti vzdelanosti, zdravotníctva a životnej úrovne. V roku 2021 získala Pritzkerovu cenu dvojica francúzskych architektov Anne Lacatonová a Jean-Philippe Vassal, ktorí sa preslávili predovšetkým inovatívnym prístupom k rekonštrukciám budov a sociálnemu bývaniu.
